Značka
Ľudia, ktorí po sebe zanechajú spúšť… To sú presne tí, ktorých stretneme, dovolíme im vstúpiť do nášho života a neskôr si želáme, aby sme ich radšej nikdy nespoznali. Sú to presne tí, na ktorých spomienka bolí, ktorých meno nám vyvoláva srdcovú slabosť. Sú to ľudia, ktorým sme dovolili, aby nás zmenili, ktorí nám niečo vzali a už nám to nik nevráti. Tí, v ktorých sme stratili tak veľa a predovšetkým sme sa v nich stratili aj my sami.
Neviem, či poznáš ten pocit… Keď ráno vstaneš z postele a uvedomíš si, že ťa nič netrápi ani nebolí. Si jednoducho šťastná, len tak… pretože šťastnou môžeš byť. Si hrdá na to, že si mnoho vecí prekonala, a tvoju dušu napĺňa pokoj, dokonca sa i tešíš na nový deň. Si zvedavá, čo ti prinesie, lebo už viac nie si ustráchaná, opäť máš chuť objavovať svet.
Láska nám dokáže občas poriadne pomotať hlavu. Vlastne… nielen občas, takmer vždy. Zastrie nám videnie, zrazu vidíme všetko ružovo a strácame pri nej triezvy úsudok. Akoby sa nám v hlave vypla výstražná kontrolka, ktorá by sa mala rozsvietiť vždy, keď niečo nie je v poriadku. A tak sa len s blaženým úsmevom spoliehame na to, že nikde nič nebliká, a veríme svojej dočasne vypnutej intuícii.
Milovať a byť zamilovaný do niekoho, kto nám nemôže darovať lásku naspäť, je jeden z najťažších pocitov, aké môže naše srdce zažiť… Keby existovali od tohto všetkého odbočky, asi všetci by sme ich okamžite využili. No nedá sa tomu zabrániť, nedá sa tomu vyhnúť, nedokážeme ovplyvniť, koho si naše srdce vyberie a koho zasa nie…
Myslím, že najviac vždy bolí, keď skončí niečo, čo nikdy v skutočnosti nezačalo. Niečo, čo mohlo byť tak krásne a dokonalé. Niečo, čo si si miliónkrát predstavovala a verila si, že to môže byť skutočné. Niečo, čo prišlo úplne nečakane, ale z nejakého dôvodu to nikdy nemalo šancu fungovať. Všetka snaha zakaždým vyšla nazmar a vždy sa zdalo, že aj keď dáš zo seba všetko, neznamená to absolútne nič.
Minulosť sa opakuje, aj keď som si myslela, že už viac sa mi to stať nemôže. Jedny dvere som zavrela, rozhodla som sa, že takto to už ďalej nechcem… Ale zdá sa mi, že je to tu opäť. Presne to isté, len v inej farbe, v inom odtieni. Tiež sa ti občas zdá, že ťa prenasledujú rovnaké problémy? Že len čo sa zbavíš jednej veci, ktorá ťa trápi, príde to znova? Ako je to možné? Veď si predsa za minulosťou urobila hrubú čiaru. A možno…
