Značka
Po dlhých rokoch prišli časy, kedy som svoj život prestala považovať za niečo výnimočné. S námahou som prežívala zo dňa na deň a dúfala, že sa to raz zlepší. Že konečne nájdem zmysel svojho života, že prestanem prežívať a začnem žiť.
Tak ako kedysi, keď bola každá chvíľa jedinečná…
No ako som neskôr zistila, nič som pre to neurobila.
A nakoniec, po celom tom čase, po tých rokoch a vzťahoch, nevydarených pokusoch o lásku, po tých zlomených srdciach, ktoré sme si navzájom lámali, po sklamaniach a klamstvách z úst tých, ktorým sme verili… túžime len po jednej jedinej veci… Túžime po pravde, nechceme nič viac ako počuť pravdivé slová z úst toho druhého, nech sú akékoľvek… nech pália či hoja… nech znamenajú čokoľvek…
Baví ťa to? Baví ťa ubližovať mi? Myslíš si, že ublížiť sa dá len fyzicky? Nie, predstav si, to, čo robíš ty, mi možno ubližuje ešte viac. Myslíš si, že mi neubližuješ, veď si ma nikdy neudrel, nedal si mi facku. Mýliš sa. Ja tých faciek od teba dostávam niekoľko, bojím sa priznať, že v poslednej dobe čoraz častejšie. Áno, nie sú to facky, ktoré zasiahnu moju tvár. Sú to facky, ktoré ma zasiahnu omnoho hlbšie, a to v mojom vnútri.
Premýšľam o tom vždy, keď spíš. Hľadím na tvoje zavreté viečka, uvoľnenú tvár a hruď, ktorá sa pomaly v pravidelných intervaloch nadvihuje a klesá. V duchu si kladiem otázku, či ťa to trápi rovnako ako mňa, či ti tiež pri rovnakej myšlienke smútok stiahne hrdlo. Ani neviem, akú odpoveď by som si priala. Nechcem byť na to sama, ale zároveň tiež nechcem, aby si rovnaké pocity cítil aj ty. Sú neznesiteľné, miestami mám pocit, že mi zožierajú vnútro a práve pred tým ťa chcem ubrániť.
Naozaj veľmi dlho som túžila po tom, aby prišiel niekto nový. Aby som mohla úplne vytesniť spomienky na človeka, pri ktorom som síce pochopila, čo to znamená milovať, ale zároveň som musela pochopiť aj to, že ľudia prichádzajú a odchádzajú.
Áno, veľmi, naozaj veľmi som si každý deň priala, aby prišiel niekto nový. Človek, ktorý opäť zatrasie mojím svetom.
„Cítim sa sama.“
„Je dobré mať pri sebe niekoho, o koho sa môžem oprieť.“
„Ktosi mi chýba…“
Tieto vety počúvam stále dookola. Väčšinou od tých istých ľudí, ktorí len bezmocne skáču zo vzťahu do vzťahu, postujú na sociálne siete príspevky o zlomených srdciach a duši naplnenej pokojom – v závislosti od toho, v akej fáze sa práve nachádzajú, a rok za rokom hľadajú to, čo nikdy nenájdu.
