Tag
V každom vzťahu existujú momenty, ktoré nám naznačia, že niečo nejde tým správnym smerom. Premýšľame nad rôznymi postupmi, ale nevieme ako ďalej. Ako sa posunúť ďalej bez toho, aby sme si navzájom ublížili? Ako dať tomu druhému najavo, že nám niečo prekáža alebo naopak, niečo chýba?
Poznáte tie najdôležitejšie body správania, ktorými môžeme zachrániť nezachrániteľné? Tu je päť hlavných.
Odbila polnoc a ty stále pozeráš do tmy. Jediné, čo v tej tme nachádzaš, je prázdnota a beznádej. Presne to isté, čo momentálne nachádzaš aj vo vnútri seba. Všetko v tvojej duši zahalila tma a prázdno. Jediné, čo cítiš, je prázdno.
Sama nevieš ako ďalej.
Premýšľaš, ako si sa vlastne do tejto situácia dostala. TY. Dievča, ktoré malo vždy svoje vlastné a pevné zásady a nikdy si ich neporušila.
Predtým, ako sa rozhodneš odísť, nezabudni sa obzrieť. Predtým, ako sa rozhodneš odísť, nezabudni, že moje dvere sú teraz otvorené. Nebudem ťa držať na silu. Môžeš hocikedy odísť… Nezabúdaj však, že keď raz prekročíš prah, už nebude cesty späť. Predtým, ako odídeš nezabudni, prečo si vôbec prišiel. Nezabudni, aké to bolo… Keď si ma spoznal. Keď som ti povedala, varovala som ťa, že nie som ako každá iná tam vonku. Že som o niečo viac citlivá. Že stále snívam a že mám hodnoty ešte stále niekde úplne inde ako v drahom obchode s kabelkami…
Mnohí z nás si myslia, že ich vedia rozoznať. Že by si nepomýlili zamilovanosť a lásku. Že by si predsa ten rozdiel všimli. Že veľmi dobre rozumejú svojej mysli a telu. Že rozumejú tomu, čo cítia…
Pravda je však podľa mňa taká, že tieto dva – veľmi silné pocity – nie je vôbec až také jednoduché odlíšiť. A práve zo zmätku, ktorý dokáže ich zámena vytvoriť, vznikajú zlomené srdcia, zlomené duše a zlomení ľudia. Mnohí z nás zanevreli na lásku, pretože ich zranila zamilovanosť.
Máme pocit, že ju môžeme súdiť. Že na to máme právo. Máme názor na všetko, na všetkých. My predsa presne “vieme”, ako vyzerá láska a ako má vyzerať ukážkový vzťah. Staráme sa do všetkých, ale sami nemáme vyriešené nič. Kto nám dáva právo, aby sme súdili? Aby sme ostatným radili, čo je a čo nie je správne? Prečo sme takí zatrpknutí a stojíme si neoblomne za svojím vlastným názorom? Prečo si občas nemôžeme pripustiť aj fakt, že každý má právo na vlastný spôsob života? A nám je do toho úplné nič?
Dávaj. Aj keď ostatní iba berú. Miluj, aj keď ťa to bolí. Ono sa to vráti. Všetko sa ti vráti späť. Je to taký kruh. Životný. Aj keď máš niekedy pocit, že celý svet nefunguje. Aj keď máš pocit, že žiješ podľa pravidiel, no nič z toho nemáš. Lietaj slobodne. Nechaj sa viesť srdcom. Miluj bez zábran. Nedovoľ, aby ti niekto pristrihol krídla.
Miluj bez výhrad. Nečakaj, že ťa bude milovať tak, ako miluješ ty jeho. Nechci, aby naplnil všetky tvoje predstavy. Sú to tvoje predstavy, nie jeho. Jeho láska môže byť iná.
