Tag
Rozumieš tomu pojmu “neskoro”? Znamená to, že si sa mal snažiť, keď si ma mal. Mal si si ma vážiť vtedy tak, ako si ma vážiš teraz. Mal si sa ku mne správať minimálne tak, ako sa ku mne správaš teraz.
Milovala som ťa. Milovala som ťa tak naozaj, z hĺbky srdca a bola som presvedčená, že to bude navždy. Dokonca som mala pocit, že sme o tom presvedčení obaja. Ty si ma však vymenil. Vymenil si ma za slobodu, ktorá ti po dlhoročnom vzťahu chýbala.
V poslednej dobe na teba myslím čoraz častejšie. Viem, že by som nemala. Neboj sa, viem to. To však nič nemení na tom, že to, čo mi behá po rozume každý večer, keď sa schúlim sama do perín, neovplyvním. Snažila som sa na teba zabudnúť. Naozaj som sa o to snažila.
Dokonca som mala na malú chvíľu pocit, že sa mi to podarilo. Nepodarilo. Zas si tam. Zas si v moje hlave.
Stále dookola a čoraz častejšie sa mi prehrávajú spomienky na teba.
Všetko zlé je na niečo dobré – v tejto jednoduchej vete je skryté toľké množstvo pravdy. Nikdy som sa však nad ňou akosi dlhšie nezamýšľala, pretože „tak sa to proste hovorí“. No teraz, keď si preč, sa zamýšľam asi nad všetkým podstatným aj nepodstatným. Teraz už viem, že to, ako si mi ublížil, by som si mala vážiť. Že je to hlúposť? Vôbec nie. Nikdy by som bez toho nepochopila, čo som pre teba znamenala. Respektíve neznamenala…
Vždy som dávala prednosť tebe, iným, úlohám, očakávaniam, pravidlám a vlastne všetkému inému len nie sebe. V kolobehu každodenných vecí, v spleti milión emócií, som zabudla na to najdôležitejšie: NA SEBA. Všetko čo bolo okolo mňa, všetko, čo sa odo mňa vyžadovalo, všetko, čo som mala urobiť pre druhých a inokedy za druhých ma pohltilo natoľko, že som sa začala strácať sama sebe. Čo sa to stalo? Prečo som to dovolila?
Po všetkých tých sklamaniach som už neverila, že by som mohla mať opäť pocit, že život ako taký má skutočne zmysel. Neverila som, že by som sa na svet mohla opäť pozerať s úsmevom na perách. Neverila som, že by som mala znova takú neskutočnú chuť žiť naplno, nespútane a slobodne.
Toto je pre všetky ženy, ktoré sú samy a myslia si, že na vzťahu stojí celý svet. Iste, možno áno, lenže… Na akom vzťahu?
Aj keď niekedy pochybuješ, či to, čo robíš, je vôbec žitie, alebo len prežívanie. Pre niekoho chyba, pre niekoho jediný spôsob, akým dokážeš momentálne fungovať. Jednoducho sa s tým musíš zmieriť. Nič iné ti už neostáva.
Keď ti ráno zazvoní budík, nemôžeš ostať v posteli schovaná pred celým svetom, aj keby sa ti toto riešenie určite pozdávalo. Musíš z tej postele vstať a postaviť sa každodennej realite, každodennému životu, ktorý ti nedáva čas na to, aby si sa stihla spamätať.
