Značka
Viem, že občas je to ťažké. Že dni plynú rýchlo, problémy narušia ich bežný chod, že občas je ťažké spomenúť si, ako málo prejavujeme svoju lásku. Viem, že po mesiacoch vzťah skĺzne do stereotypu a že zabúdame, aké krásne to bolo na začiatku. Viem, že vzťahy sa časom menia, že nič nie je večné a že city podliehajú času. Viem, že nestratiť motiváciu snažiť sa o toho druhého naveky je náročné, priam nemožné…
Mnoho ľudí si myslí, že dnes sa vzťahy zahadzujú. Že láska dnes nie je tak pevná a trvácna, ako bola kedysi. No pravdou je, že láska, tá je stále rovnaká. Nemení sa generáciami, cítime ju všetci rovnako. To, čo sa mení, je náš pohľad na náš život. Mení sa perspektíva na sebalásku, sebaúctu a menia sa i naše možnosti. A to je dôvod, prečo si povieme, že toto už nemá cenu… Že hoci sme možno stále zamilovaní, predsa len máme na viac ako neustále lepiť čosi, čo sa nám pred očami každým dňom rozpadáva.
Nehovor mi, že toto je láska. Pretože ja sa s takou predstavou stotožniť nechcem. Boli mesiace, kedy som chcela. Naozaj som chcela uveriť, že ma miluješ. Dokonca som tomu na pár chvíľ aj uverila. Lenže nedá sa klamať samu seba. Ani ak ide o lásku, ktorá ti však každý deň ukazuje jej slabé miesta, trhliny a faloš. Dnes sa už s touto predstavou stotožniť nieže nechcem. Dnes už túto myšlienku ani len nedokážem prijať… Lebo čas strávený s tebou mi otvoril oči natoľko, že veriť slovám milujem ťa vychádzajúcim z tvojich úst je jednoducho nemožné.
Až časom pochopíme, že láska je v mnohých ohľadoch zvláštna. Že sa nejedenkrát líši od našich predstáv a že nás dokáže milo, no mnohokrát i nemilo prekvapiť. Až v tých nesprávnych vzťahoch pochopíme jej podstatu do hĺbky. Keď zistíme, že je možné v láske klamať samých seba, že nie každý jej prejav je naozaj skutočný. Ak máme o láske nereálne predstavy, sama nám bolesťou otvorí oči. Až časom totiž pochopíme, že tie najväčšie lásky majú najdramatickejšie konce a nesmierne krátke trvania…
Možno by nebolo na škodu hneď v úvode si povedať, že láska sama osebe až tak komplikovaná nie je. Ona je vlastne úplne jednoduchá. To my si ju často komplikujeme… Ako? Napríklad tak, že ju akceptujeme, aj keď je komplikovaná. Viem, vyznieva to zvláštne… Avšak ak sa zmierime s tým, že k láske patria klamstvá, neistota, hádky, neustále rozchádzania a výčitky, tak to znamená len jedno – že toto všetko považujeme za lásku. A pritom o lásku vôbec nejde…
Klamstvá naozaj nepotrebujem… Zvláštne, že o tom vôbec musím hovoriť. No kto z nás nestretol človeka, ktorý si to myslel? Že oklamať nás je to najlepšie, čo pre nás môže urobiť? Snáď všetci sme už na kratší či dlhší čas boli vedení za nos. Snáď každý z nás si už vypočul slová, ktorých sme sa chytili ako záchranného lana… Slová, ktoré však nikdy nemali stabilné základy, boli len výmyslom niekoho, kto sa s nami chcel trochu pohrať. No napriek tomu sme im verili. Pretože sme im veriť chceli…
