Značka
21. Storočie. Neprejde deň, aby som nenatrafila aspoň na jeden článok, obrázok alebo múdry status o tom, aká je táto doba skazená, ako sa každý s prepáčením podjebáva na každom kroku a ako nikto nechce mať vzťah, lebo…
Tak sa zamýšľam… ako môže naša generácia hovoriť o skazenej dobe, keď tú dobu tvoríme my?
Sme to my, čo nevedia povedať úprimne do očí, keď niečo nefunguje.
Znie to vtipne nie? Veď som ťa nikdy nemala, tak ako by som ťa mohla pustiť? Už som pustila aj tvoju ruku a už si vlastne na odchode z môjho života…už by stačilo len zatvoriť dvere a nikdy viac ich neotvoriť.Stále však tam niekde vo vnútri mňa žiješ a vždy keď niekto spomenie tvoje meno neviem či sa mám usmievať alebo plakať.
Vieš, už to nie je ako predtým. Už sa mi pri spomienke na teba netrasú kolená a nelietajú motýle v bruchu. Keď som si naposledy líhala vedľa teba, necítila som zoo v bruchu.
Cítila som pokoj…
Na srdci máš otlaky väčšie, ako keď sa celý deň prechádzaš po meste v zabijáckych lodičkách. Po nociach objímaš vankúš a zaspávaš s malou nádejou, že zajtra bude lepšie. A bude? Naozaj?
Niekedy už máš pocit, že ťa nič neteší. Nie si dosť dobrá, dosť pekná a vlastne ani dosť šikovná pre tento svet. Alebo pre ľudí? Nevieš ani sama. Tvoja nádej v krajšie zajtrajšky, tvoje odhodlanie zmeniť svet k lepšiemu, sa stratili niekde veľmi hlboko v čiernej diere. A ty nevieš, ako ich z tadiaľ opäť vytiahnuť a vzkriesiť k životu.
Myslela som si, že už som proti tebe imúnna. Že ma nepichne pri srdci, keď ťa s ňou uvidím. Že mi to bude jedno. Nenávidím, keď klamem samú seba. Keď si myslím, že som už zabudla. Že je to preč.
Nie je. Stačila jediná príležitosť ťa opäť vidieť a všetko bolo späť. Niekedy by som chcela vrátiť čas. Opäť stepovať pri dverách a čakať na to, kedy zaklopeš. Cítiť tvoju vôňu. Mať obrovské motýle v bruchu. Tešiť sa z každého nového dotyku a vlastne len tak byť s tebou.
Typickým znakom toho, že ste rozchod “vyhrali” práve vy, je fakt, že si nájdete nového frajera ešte skôr ako si stihne váš ex nájsť frajerku. Typickým znakom “prehry” v prípade vášho rozchodu je, že to jednoducho nestihnete. Nikto nechce plakať doma sám, vyjedajúc veľkú vaničku čokoládovej zmrzliny, kým sa jeho ex na sociálnej sieti chváli fotkami s novým objavom. Každý jeden z nás sa po rozpade vzťahu chce cítiť chcený a vyhľadávaný.
Prebudila som sa uprostred noci. Oči som mala plné sĺz kvôli snom, ktoré mi nedali spávať. Lapajúc po dychu som sa snažila nahmatať tvoje telo vedľa môjho. Namiesto toho, aby som ťa cítila, pritúlila sa k tebe a bola v bezpečí, som nenašla nič, len prázdne miesto na posteli. Neviem, či to bolo tým, že som sa práve zobudila, ale na chvíľu som uverila tomu, že tam budeš. Začala som veriť, že si ma nikdy neopustil a nikdy neodišiel.
