Značka
Pýtajú sa. Čo sa s tebou deje? Čo sa ti stalo? Prečo sa už viac neusmievaš?
Veď sa usmej trošku. Nebuď taká smutná, neplač, necíť. Najlepšie bude, keď nebudeš ani myslieť. Keď prestaneš aj cítiť. No… ja nemám náladu. Niekedy proste nemám náladu sa smiať, tancovať a užívať si život, niekedy nemám náladu na nič. A naozaj mi to nie je ľúto.
Prečo?
Bola som veľmi unavená, keď mi zrazu pípla správa. Otočila som sa k telefónu a pozrela na displej. Srdce sa mi na sekundu zastavilo. Bola to moja minulosť. Vravela som, že som bola unavená? Teraz to zrejme neplatilo. Samozrejme, že som na správu spätne reagovala.
Nepísal nič zvláštne. Pýtal sa, ako sa mám, ako žijem a či vôbec žijem. Tvárim sa, že žijem, odkedy si odišiel.
Odpísala som, že sa mám fajn a jeho otázku som zopakovala.
Až vtedy som tomu začala skutočne rozumieť. A nech sa aj hanbím akokoľvek hlboko a snáď aj celý život, som vďačná, že prišiel ten dôvod. Že si prišiel ty a porozprával si mi to. Celé. Ukázal si mi niečo dôležité.
Naučil si ma chápať a báť sa, že ťa stratím. A že možno život bez teba nebude viac životom.
Až naše „my“ mi ukázalo, že šťastie musí byť spoločné, aby sme cítili jeho pravú chuť. Až dnes som pochopila, že láska sa nemení a nemizne, no trvá celý život.
Nie je v tom nič. Nič iné, len ten skvelý pocit, že nie sme sami. Práve teraz, keď nedokážeme zaspať už pár nocí, keď máme chrípku, alebo sme jednoducho smutní. Možno veci nefungujú ako obyčajne, možno sme o niekoho prišli a my len chceme cítiť, že sa o to máme s kým podeliť.
Nie vtedy, keď sa nás pýtajú, ale teraz, o druhej ráno, keď chceme plakať, kričať alebo skočiť do vody a na chvíľu prestať myslieť. Veci nedávajú význam a tak stále príliš premýšľame. Nedá sa z toho, dostať.
Láska hýbe svetom. A bodka. Každý jeden z nás túži po pozornosti, po motýľoch v bruchu, nekonečných bozkoch a vášni. Na druhej strane sa nám nechce do kompromisov, do boja, úsilia a tvrdej práce, ktorú treba do partnerského vzťahu vložiť, aby klapal. Ľudia sa dnes snažia necítiť. Pretože ak necítime, nemôžu nás zraniť. Ani ľudia ani svet. Chránime takto sami seba, no zároveň sa oberáme o to najkrajšie.
