Značka
„Cítim sa sama.“
„Je dobré mať pri sebe niekoho, o koho sa môžem oprieť.“
„Ktosi mi chýba…“
Tieto vety počúvam stále dookola. Väčšinou od tých istých ľudí, ktorí len bezmocne skáču zo vzťahu do vzťahu, postujú na sociálne siete príspevky o zlomených srdciach a duši naplnenej pokojom – v závislosti od toho, v akej fáze sa práve nachádzajú, a rok za rokom hľadajú to, čo nikdy nenájdu.
Nie, nie je to ľahké… odstrihnúť sa od ľudí, ktorých prítomnosť ťa vyčerpáva. Ktorí ťa unavujú, na ktorých sa už nedokážeš ani len pozrieť, pretože najradšej by si ich už nikdy viac nevidela. Vieš, že koniec je presne to, čo potrebuješ, ale zároveň ten moment neustále odkladáš. Máš obavy pred tým, čo bude potom. Spomínaš na chvíle, ktoré ste spoločne prežili, a veríš, že raz to bude také ako na začiatku.
Aký čas musí prejsť, aby sme si mohli povedať, že sme v poriadku? Že necítime žiadne zlé pocity voči sebe a tomu, ako to dopadlo. Bude to vôbec niekedy v poriadku? Tak, že sa nebudem do minulosti dívať s bolesťou?
Rada by som verila, že je to možné, ale niekedy nestačí len „prepáč.“
Občas je to bohužiaľ tak. Ľudia sú spolu, lebo im to tak vyhovuje. Lebo jeden miluje… miluje tak veľmi, že nevidí, že druhej strane to všetko len jednoducho príde vhod. Že len nechce byť sám/sama, a tak zostáva vo vzťahu, v ktorom sa proste cíti pohodlne.
Väčšinou si v úlohe toho „zlého“ predstavujeme chlapov, ale stáva sa aj to, že práve žena zostáva s mužom, lebo už viac nechce byť sama.
Veľmi sa snažíme… občas až príliš. Aby sme dosiahli všetko, čo chceme, aby sme nikoho nesklamali, aby sme boli dokonalé, vždy a všade, za každých okolností. Žijeme rýchlo. Ponáhľame sa.
Prehliadame to, čo je najdôležitejšie. A vtedy príde okamih, nastane ten čas, kedy si to všetko uvedomíme. Žiaľ, je poriadne bolestivý, my len stojíme, hľadíme do prázdna, chceme urobiť niečo, čo sme dlho odkladali, pretože sme sa hnali za svojimi ideálmi.
Skôr než som sa do teba celkom zamilovala a prepadla ošiaľu lásky, som prišla na to, kto v skutočnosti si. Nechcela som mať s tebou už nič spoločné. Na chvíľu si z môjho života odišiel a teraz si sa vrátil…
Lia Kúšiková
Teraz ma chceš späť? – Ulomky zeny
ulomkyzeny.sk
Myslela som si, že toto bude láska. Našťastie si mi dal vedieť, že nebude. A teraz ma chceš späť? Teraz, keď som pochopila, že nie si muž pre mňa?
Nevstupujme do vzťahu len z dôvodu, že sa cítime osamelo. Vydržme chvíľu sami, nebuďme sebeckí – voči sebe, ani voči druhým. Skúsme pátrať po pravej príčine, prečo tak vytrvalo túžime mať niekoho pri sebe. A možno prídeme na to, že vôbec netúžime po láske ako takej. Iba slepo tápame, blúdime životom a dúfame, že nás niekto zachráni… pred nás samými.
-Martina-
Nehľadajme v druhých to, čo nám chýba – Ulomky zeny
ulomkyzeny.sk
Práve preto nemôžeme hľadať v druhých to, čo nám chýba. Nenájdeme to tam vôbec alebo len dočasne. Nevstupujme do vzťahu len z…
