Tag
Som si istá, že v živote každého z nás už bol (ak ešte nebol, tak s určitosťou môžem tvrdiť, že bude) človek, ktorý odišiel. Bez slova. Jednoducho zmizol a vyparil sa. Darmo sme čakali, nikdy viac sa nevrátil. Neobzrel sa a nechytil našu ruku, ktorú sme naťahovali za ním aj dlho potom, ako odišiel. Nechal náš stáť na mieste s hlavou plnou otázok.
Odišiel… Lebo nemohol zostať, lebo musel odísť...
Väčšinou nepíšem a ani nehovorím to, čo ľudia chcú počuť. Píšem a hovorím to, čo som sa naučila… To, čo si myslím, že v tomto živote platí, a to, čo je pravda podľa mňa… Samozrejme, môžem sa mýliť. Píšem to, o čom si myslím, že je život, ktorý žijeme koniec koncov všetci tak trochu rovnako… Ja si naozaj myslím, že každý jeden z nás chce len jedno – milovať a byť milovaný. Nech si akokoľvek samostatná a emancipovaná a nech si sa akokoľvek veľmi vzdala lásky a nech akokoľvek veľmi neznášaš mužov…
Čo považuješ za najväčšiu chybu vo svojom živote?
Na chybách je najlepšie to, že hoci by sme sa z nich mali poučiť, zopakujeme ich. Vieme, čo bude nasledovať. Ale urobíme to znova. Pretože sme ľudia. Radi veríme, že tentoraz sa čosi zmení, že nás naše rozhodnutie konečne privedie k happy endu. Príliš rýchlo zabúdame na bolesť a slzy, ktoré si takto sami spôsobujeme. Zabúdame na to, že sme sa sami odsúdili prežiť to všetko znova.
Niekedy mám pocit, že je naozaj pravda, že jediný, komu môžeš veriť, si ty sám a že ťa sklame aj vlastný tieň. Ale potom sa vždy zamyslím a chcem veriť, že ľudia nie sú zlí. A v podstate nie sú. Prichádzajú a odchádzajú z nášho života, ale vlastne je to normálne.. aj keď bolestivé.
Snívame o krásnom príbehu, veľkej láske a nekonečnom priateľstve. A to všetko len pár dní po tom, ako sme niekoho spoznali. Nedávame čas. Čas sebe, čas druhému, ani čas životu. Lebo takéto veci sa nedejú hneď.
Dnes si inou ženou, ako si bola včera. A nie si ani tou istou osobou, ktorá stála pred tebou v zrkadle pred rokom. Nie si taká istá v ničom a je to tak v poriadku. Zmena je dobrá a je súčasťou tvojho života… Celý život strácame, dostávame, meníme svoje rozhodnutia a práve to robí náš život iným. My a naša zmena.
Dnes si silnejšia, ako si bola. Dnes vieš, čo chceš, a máš odvahu opustiť to, čo ťa ničí. To, čo je tvoj jed, nie liek, ktorý si si myslela, že ti vylieči dušu.
Teraz je naozaj úplne jedno, či tieto slová číta muž alebo žena.
Prečo to robíte? Prečo tvrdíte, že nás milujete takých, akí sme, a keď uplynie čas, začnete si dávať podmienky? Začnete vymenúvať snáď milión vecí, ktoré sa vám na nás nepáčia.
Hej, Drahá, hej, Drahý… Keď ste s nami išli do vzťahu, vedeli ste, akí sme. To, že vám to zrazu vadí, nie je náš problém a už vôbec nie naša chyba…
