Tag
Vezmi si zrkadlo, moja milá. Chcem ti niečo ukázať. Chcem ti ukázať tú najdokonalejšiu bytosť pod slnkom. Bytosť, ktorá je trpezlivá, inteligentná, pôvabná, temperamentná, no hlavne jedinečná. Áno, hovorím o tebe.
Chcem, aby si videla samú seba takú, aká skutočne si. A zamilovala sa do seba. Daj si šancu spoznať sa. Zisti, kde sú tvoje limity a prekonaj ich. Venuj si čas, ktorý si zaslúžiš. Zem sa neprestane točiť, ak si ty dopraješ chvíľku pre seba.
Už nikdy ťa k sebe nepustím. Nepustím ťa k svojmu telu, ale ani k svojej duši. Je koniec. Smutné je to, že ty ani nevieš, že niekedy bol aj začiatok. Otvorila som sa ti. Bola som presne taká, aká som – úprimná, veselá, usmievavá, bláznivá.. Ty si však bol každú chvíľu iný – iným slovom falošný. Dokázal si byť milý, nežný, vtipný, vyhľadávajúci moju blízkosť, ale aj chladný a odmeraný, akoby sme sa ani nepoznali.
Neverila som, že v sebe nájdem toľko sily, aby som si povedala, že už stačilo, ale stalo sa…
Žijeme v dobe, kedy každá žena chce byť samostatná a dosiahnuť všetko sama… Čo je úplne super, ja to chcem tiež, ale, ženy, ruku na srdce. Každá z nás túži stať sa slabosťou muža, ktorý nás bude milovať aj napriek tomu, že občas zabúdame milovať samy seba… Každá z nás túži nájsť toho niekoho, kvôli ktorému sa oplatí pár nocí nespať. Toho, ktorý príde a obráti všetko naruby, a potom už nič nebude ako predtým. Toho, ktorý trochu skrotí to tornádo v nás a pri ktorom si budeme môcť povedať: Vďaka Bohu, že to s nikým iným nevyšlo.
Niekedy sa strácam. Sama sebe a celému svetu. Kráčam, ale neviem sa nájsť. Hľadám. Hľadám sa. Hľadám samu seba v sebe. Hľadám samu seba v iných. Niekedy túžim, aby si ma našiel. Lebo ja sama sa nájsť nedokážem už nejakú dobu. Ty si moja jediná nádej. Že prídeš a všetko zlé na dobré sa zmení ako v rozprávkach. Prebudil by si k životu všetky moje dobré vlastnosti a ja by som pred tebou skryla všetky moje zlé do skrine. Naučil by si ma opäť sa smiať a tešiť sa tomu, že každé ráno vychádza slnko. Aj keď niekedy iba cez mraky.
Ďalšia prevrátená strana v mojom živote. Hľadíš na mňa, vidím, ako pohľadom skúmaš moje telo a v očiach máš otázku.
Prečo nie?
Lebo…
Mám chuť kričať: „Lebo si uvedomujem svoju hodnotu.“
Naozaj je to všetko, čo je ľahko dostupné, také odrádzajúce? Potrebujeme vo vzťahu akúsi neistotu len preto, aby sme uverili, že to je skutočné? Alebo len preto, že jednoducho nie sme zvyknuté, že je nám niekto k dispozícii 24/7? Doposiaľ sme sa totiž stretávali s mužmi, pre ktorých sme prioritou neboli. Nezažili sme situácie, kedy nám niekto hneď ráno o siedmej písal sms-ku na dobré ráno. Nedostávali sme neustále pochvaly, nebolo to samozrejmosťou. Nepočúvali sme od niekoho, ako sme mu celý deň chýbali.
