Značka
Ona a on. Kapitáni tejto hry. Hlavné postavy tohto príbehu, ktorý sa zdá byť nekonečný. Ona a on. Na prvý pohľad tak veľmi odlišní, ale ako náhle zhasnú všetky svetlá, spadnú všetky masky, tak úplne rovnakí.
Obaja zranení, blúdiaci, hľadajúci lásku pred ktorou majú taký rešpekt a ktorej sa tak veľmi boja znova otvoriť. Oni, čo sa hrajú na bezcitných, lebo tak to menej bolí. Stretli sa náhodou…..ale náhody neexistujú. Stretli sa z nejakého dôvodu.
Láska už nie je čo bývala. Dnešné vzťahy majú menšiu trvanlivosť ako otvorená krabica mlieka. Ale o tom nechcem písať. Každá z nás to veľmi dobre vie. Chcela by som vedieť, čo sa to stalo s nami? So ženami. Viem, že je „ iná doba“, ale niektoré veci by sa skutočne meniť nemali… Keď som bola mladé dievčatko, myslela som si, že láska len tak príde. Že sa dvaja ľudia do seba zamilujú a bum. Je to tam. Ale myslela som, že na celý život. Alebo určite aspoň na viac ako mesiac či dva.
Zostaňme radšej iba priatelia. Tak toto je veta, ktorá každú z nás dokáže položiť. Niekedy vie riadne naštvať, niekedy aj pobaviť. No vždy to každú z nás, bez výnimky, sakramentsky zabolí.
Neviem, čo je lepšie. Prestať vídať toho človeka úplne, alebo sa uspokojiť aspoň s tým, že ako kamoška o ňom budete vedieť všetko a sem tam ho uvidíte.
Ani jedna z možností nie je celkom výhra.
Celý život som mala pocit, že odo mňa stále niekto niečo očakáva. Na akú školu pôjdeš? A Prečo? A potom pôjdeš na výšku? A čo po nej? Robiť rozhodnutia vo veku, kedy som nebola schopná sa rozhodnúť, ani čo chcem na večeru…vlastne to neviem do dnes….a už mi to vôbec nevadí!
Stále dookola otázky typu čo bude…čo by bolo? Nebude NIČ…..lebo čo keď ťa o 5 minút prejde kamión, alebo čo keď zajtra spadne meteorit?
Všetky veci, ktoré sa zdajú zložité, v skutočnosti sú, ale aj nie sú. Keď vidíš ženu či muža, o ktorých sa hovorí, že sú zložití, väčšinou je kľúčom k ich komplikovanosti jediná otázka. Možno poznáš ženu, ktorá je chladná a uzavretá a ľudia hovoria, že je komplikovaná. Ale naozaj je? Možno je tá žena len sklamaná. Možno stačí aby sa jej niekto opýtal, či je v poriadku a ako sa cíti. Lenže so skutočným záujmom. A možno sa nebudeš stíhať čudovať, kto tá žena v skutočnosti je. Keď prehovorí….Keď prehovorí naozaj.
Čo všetko môže človek vlastniť?
…vec?
…zviera?
…človeka?
Sedela sama v kaviarni plnej ľudí, ale nevnímala ich. Mala prázdny pohľad. Bola strapatá a nenamaľovaná. To nebolo jej zvykom.
