Tag
Nie je také ťažké spadnúť do vzťahu, ktorý by sa dal charakterizovať slovami: Nikdy viac, a predsa znovu. Je to láska trochu iná, no akoby o to viac silnejšia – je ako magnet, ktorý sa na teba prilepí a nie a nie spadnúť. Chceš ho, aj ho nechceš nosiť. Nevieš si predstaviť, čo bude, ak si ho raz stratila, no na druhej strane ten pocit slobody a spadnutej ťarchy nielen z pliec, ale i zo srdca, bytostne potrebuješ.
Je až smutné, ako veľmi nás dokáže ovplyvniť jedna skúsenosť. Dokonca až tak, že si do života privoláme ďalšiu, takmer podobnú. Občas totiž naša nevôľa niečo v sebe uzavrieť vedie k tomu, že si všetko v hlave pripravíme tak, aby sa to zopakovalo. Tentokrát však nie s Jožkom, ale s Ferkom. A ak u nás nenastane žiadna zmena, verte mi, príde aj Paľko, ktorý bude vernou kópiou oboch vyššie zmienených pánov.
Nemám za sebou ľahký rok. Kto z nás ho mal? Mnohé sme niekoho stratili. Mnohé sme si zasa museli povedať, že je lepšie niekoho stratiť, ako byť k nemu stále pripútaná. Mnohé sme sa ocitli v neistote, možno sme v peňaženkách rátali posledné centy, možno sme v sklamaniach hľadali chabé náznaky ospravedlnení, možno… Každá z nás si niečo prežila. Mnohé sme museli urobiť kroky, ktoré nás desili či boleli a samy sebe sme svojou nedôverou neraz podkopli nohy, akoby nestačilo, že to tak radi robia druhí.
Nedávno som sa zamyslela nad zmenami, ktoré sa v mojom živote udiali. A teraz nemám na mysli také tie radikálne, ktoré ma prekvapili, pretože sa stali zo dňa na deň. Skôr som uvažovala nad zmenami, ktoré sa stali, ani sama neviem ako, a pritom sa ma bytostne týkajú.
Zmenila som sa. Zmenila som svoj pohľad na vzťahy, na lásku a áno, aj na ľudí…
Priznám sa, že nemám rada sľuby. Nik z nás totiž nevie, či bude neskôr schopný ich naplniť, nech by sme ich v danú chvíľu mysleli akokoľvek vážne. No i tu je istá výnimka… Ak nejaké sľuby rešpektujem, sú to také, ktoré venujeme sami sebe. S odhodlaním viac už niektoré chyby nezopakovať.
Toto sú sľuby iné. K ničomu nás nezaväzujú, skôr nám dávajú silu ísť ďalej a neotáčať sa.
Milé dámy, dajme si jeden záväzok. Vychádza z môjho pozorovania vás i samej seba a má s touto sviatočnou atmosférou jednu krásnu, i keď na prvý pohľad nie celkom zrejmú paralelu. Koľké z nás totiž dokážu počas roka v bežnom období nesviatkov tolerovať aj prítomnosť osôb, ktoré nám, povedzme si to na rovinu, život celkom strpčujú? Zavadzajú nás, vedia nás nakaziť toxickým odorom svojho charakteru alebo len jednoducho vieme, že to s nimi nikdy ďaleko nedotiahneme, no i tak sa od nich nevieme odpútať?
