Naučili sme sa pre lásku doslova pokrájať, občas ustupovať, zabúdať na to nepríjemné a pamätať si hlavne to dobré. Ak by sme mohli, za toho druhého by sme aj dýchali. Keby to bolo potrebné, darovali by sme mu naše nohy, keď práve nevie kráčať vpred. Naučili sme sa robiť maximum, pretože sa nám to zdá správne, pretože nám to už po tom čase príde možno normálne… veď prečo by sme to nerobili? Pre toho jediného, ktorého celým naším srdcom milujeme? Prečo by sme občas neustúpili – pre naše spoločné dobro?

Prečo? 

Aj keď je veľmi pravdepodobné, že sa so všetkými nezhodnem, poviem vám na rovinu, čo si o tom myslím. Pretože ma štve, že to vidím všade naokolo, kamkoľvek prídem. Vo vzťahoch, ktoré podľa mňa nefungujú spravodlivo a v ľuďoch, ktorí sú v nich nie sú šťastní.

Snažia sa nájsť dôvod, prečo sa tak cítia… prečo sa necítia dobre… čo robia alebo čo, naopak, nerobia správne. 

pinterest.com

Majú strach, že nerobia maximum, a pritom robia často oveľa viac. Myslia si, že je chyba v nich a to je to, čo ich ničí… pritom hľadajú márne, pretože v sebe žiadnu chybu nájsť nemôžu, žiadna tam totiž nie je. Či už ide o ženy, alebo o mužov, nie je v tom rozdiel. 

Večné ustupovanie ničí vzťahy

Vzťah je o dvoch. O dvoch ľuďoch, o dvoch osobnostiach, o dvoch povahách, ktoré sa milujú, priťahujú, ktoré sa rozhodli byť spolu, nech sa deje čokoľvek. No nech by sme sa snažili akokoľvek, vždy sa nájdu momenty, kedy to jednoducho nestačí. To, že sa milujeme či priťahujeme. Občas potrebujeme pochopenie, prispôsobenie sa sebe navzájom, či nepresadzovanie si svojej večnej pravdy. Občasné ustúpenie, na rozdiel od pokračovania v bezvýznamnej hádke o tom, kto zabudol ráno zhasnúť svetlo v kúpeľni. 

Avšak, ako všetko na tomto svete, aj ustupovanie má svoj limit. Limit, ktorý možno občas my samy posúvame tam, kam by sme nemali…

OSTATNÍ PRÁVE ČÍTAJÚ
Čo ďalej...?

Veď nevadí, že má každú sobotu v telke futbal, ja si pozriem môj obľúbený seriál v zázname. Nevadí, že spí radšej v chlade, zvyknem si. Nevadí, že si nemôžem na párty zapáliť ani jednu cigaretu. Nekúpim si tú bundu, veď vraj v nej vyzerám hrozne, aj keď mne sa tak páči. Nevadí, že chodí každý piatok na pivo s kamošmi namiesto toho, aby sme šli na to pivo spolu. Nevadí, že hádku vždy ukončuje on. Nevadí, že on má posledné slovo takmer vo všetkom…

Ešte stále si myslíš, že len ustupuješ, aby ste boli SPOLU ŠŤASTNÍ? Rozdiel medzi ustúpením v bezvýznamnej situácii a obmedzovaním samej seba je však obrovský… no veľmi ďaleko od seba nie sú.

Ustupovať neznamená milovať

pinterest.com

Milovať znamená chápať sa. Znamená to prispôsobiť sa, no neznamená to obmedzovať sám seba.

Neznamená to nehovoriť, čo si naozaj myslíš. Neznamená to začať veriť, že je správne, keď zabudneš, čomu si verila, lebo on ti to vyhovoril… Nie, nie je to láska, ak stratíš samu seba, svoj názor, svoj pohľad na vec a na život len kvôli tomu, že jemu sa ten tvoj názor nepáči.

Práve o tomto by to malo byť… vypočuť si jeden druhého a nech si aj každý stojí za svojím názorom, treba to rešpektovať. Lebo rešpekt a nezabudnúť si ceniť toho druhého a hlavne to, aký je, aj to zahrňuje podstatu lásky… a hlavne – v takom vzťahu môžu byť šťastní obaja…

Coverphoto: thoughtcatalog.com

Facebook komentáre