Každý z nás má o svojom živote nejakú predstavu. Máme vysnívané to, kde chceme žiť, čo chceme robiť, čím sa chceme živiť, ako by mal vyzerať náš frajer či manžel, aký by mal byť, ako by sa mal správať a mnoho iného… Naše predstavy a túžby sa však časom a vekom menia, čo je úplne prirodzené. Nedávno sa mi však stala vec, ktorá ma donútila premýšľať…
Jedna kamarátka mi v rámci rozhovoru o tom, čo máme nové, povedala, že už asi naozaj starnem, lebo znižujem svoje nároky. V prvom momente sa ma to dotklo, pretože mi vyčítala, že som bola kedysi ctižiadostivejšia – aj čo sa týka práce a kariéry a aj čo sa týka chlapov. Že vraj sa teraz uspokojím s hocičím…
Musím sa priznať, že som sa pristihla, ako asi cca jednu sekundu zvažujem, či nehovorí pravdu. My ľudia sme totiž niekedy strašne náchylní nechať sa ovplyvniť inými. Potom som však zatriasla hlavou a uvedomila som si, že ja jediná viem, čo som zažila, ako ma to zmenilo a prečo dnes chcem to, čo chcem. Zapamätajte si, že iní vám môžu maximálne tak poradiť, ale nikdy by vás nemali súdiť či kázať vám, ako máte žiť. Nikdy totiž nemali obuté vaše topánky a neprešli cestu, ktorou ste si prešli vy.
pinterest.com
Pretože – ÁNO. Kedysi som bola iná. Preto mala moja kamarátka svojím spôsobom pravdu. Zmenila som sa. ALE… Ale. To, že som sa zmenila a mám iné priority, neznamená, že znižujem svoje nároky. Práve naopak. Dnes mi je totiž úplne jasné, že vo veku, kedy som si o sebe myslela, že viem všetko najlepšie, som bola v skutočnosti totálne nezrelá, ba dokonca naivná.
Tak napríklad chlapi…
Kedysi som vyhľadávala úplne iný typ mužov ako dnes. Priťahovala ma povrchná krása, pekné reči, nezaškodilo ani to, že mal peniaze a tehličky na bruchu… Lenže časom som pochopila, keď som s pár chlapmi tohto typu strávila nejaký ten čas, či keď som sa s nimi hrala na vzťah, že z peknej misky sa nenajem. Tieto vzťahy mi nepriniesli nič dobré. Naopak. Vďaka nim som pocítila horkú chuť toho, aký je to pocit, keď ťa niekto, kto ti má byť najbližším človekom na svete, neustále klame. Keď ťa niekto takýto ponižuje. Keď ťa niekto berie ako jednu z možností…
Zistila som, aké to je byť s niekým, kto ťa nepočúva, komu je jedno, aký si mala deň. Aké je to byť s niekým, s kým si ani nemáš poriadne čo povedať. S niekým, koho netrápi, či si hladná, smädná, či ti nie je zima alebo či si vôbec šťastná. S niekým, komu vlastne záleží len na tom, ako to celé pôsobí na okolie, a je mu jedno, aké to je v skutočnosti… Fakeové vzťahy.
pinterest.com
Nehovorím, že to tak bolo preto, ako vyzerali a že každý vzhľadom pekný chlap musí byť hneď idiot. Bolo to tak preto, lebo ja som bola hlúpa a stačilo mi málo na to, aby som sa „priľúbila“. O každom som si hneď myslela, že to je muž môjho života, a popritom som ich ani poriadne nepoznala… Uspokojila som sa s tým, že sa na mňa párkrát pekne usmial, zaklapalo to v posteli a „láska“ bola na svete. No a keď to v ničom inom neklapalo, nechcela som si to dlho priznať. Lebo však ľudia mi ho závidia a hovoria, ako sa k sebe hodíme…
Dnes už hľadám niečo úplne iné…
Dnes ma priťahuje charakter, inteligencia, ľudskosť… Ja viem, že to mnohým z vás príde smiešne a možno si poviete, že trepem a nie je to tak. Lenže ono to tak naozaj je… Nič nestratí moju pozornosť rýchlejšie ako človek, ktorý napríklad klame. Alebo ako človek, ktorý môže byť neviem aký pekný, no otvorí ústa a vypadne z neho len somarina za somarinou. Neznášam aroganciu. Neznášam hlúposť. Milujem úprimný záujem, slušné vychovanie. No a neexistuje nič viac sexy ako skromnosť.
Takže možno ma teraz vídať s iným typom mužov, s akým ma bolo vídať kedysi. A čo sa týka nárokov, tie podľa mňa skôr narástli… Alebo sa proste len zmenili. Dostala som sa vo svojom živote do štádia, kedy chcem skrátka prísť domov a cítiť sa milovaná, a nie chodiť „domov“ k niekomu, s kým sme si cudzí… Chcem sa cítiť milovaná a nie chcená a používaná. Chcem doma nachádzať pokoj na duši, útočisko a šťastie. Nie boj, hádky a nezáujem…
pinterest.com
A čo sa týka práce a môjho života ako takého…
Tiež som sa zmenila. Mnohým sa možno bude zdať, že som „upustila z nárokov“, v skutočnosti som však len pochopila, že ak ma má kariéra či sny stáť pokoj na duši a zdravie, nestojí to za to…
Riaďte sa srdcom a choďte len tam, kde sa cítite milované. Robte len to, čo vás robí šťastnými a žite tak, aby ste robili len veci, ktoré cítite srdcom, nič nasilu totiž nemá význam a časom to pochopí každý z nás. Preto si nemyslím, že časom sa naše nároky znižujú. Práve naopak. Časom práveže pochopíme, čo naozaj chceme…
Toto sú teda moje nároky dnes. A to, kto si čo o nich myslí, mi je naozaj ukradnuté. A malo by to byť ukradnuté aj vám. Názory iných vám totiž ráno nedajú bozk na čelo a nepritiahnu si vás bližšie do náručia. Nebudú pri vás stáť, keď vám bude ťažko. Nezarobia vám na jedlo ani na strechu nad hlavou. Neurobia vás šťastnými…
Coverphoto: Photo by Yoann Boyer on Unsplash
