Tento článok som sa rozhodla napísať, pretože sa v poslednej dobe akosi často stretávam s ľuďmi, ktorí sa na svet síce usmievajú, no vo svojom vnútri bojujú každý jeden deň svojho života doslova o prežitie. Nežijú – prežívajú. Aj ja som to zažila. A občas sa mi stane, že mám zlé obdobie ešte aj teraz. No ak je to len obdobie, je to v poriadku. Každý sme raz hore a raz dolu. Niekto je však „dolu“ aj niekoľko rokov… A to už problém je…
Ja viem, že si myslíš, že máš dosť času. Všetci si to myslíme. Všetci si myslíme, že máme more času vziať náš život do vlastných rúk. A ja som kedysi nebola výnimkou. Moje najobľúbenejšie vety väčšinu môjho života boli: Od zajtra. Od pondelka. Od budúceho mesiaca. Od nového roka… Vtedy začnem, vtedy niečo zmením, teraz to ešte nechám tak a potom sa do toho pustím naplno… Veď ani oni ešte nezačali, ani oni to ešte nemajú, ani oni sa tým ešte nezaťažujú…
pinterest.com
A čo myslíte? Ako to celé moje „neskôr“ dopadlo?
No nijako. Na všetko som sa vykašľala a žila ďalej svoj nešťastný život, na ktorý som sa pravidelne každému sťažovala… A takto dookola, až som upadla do depresie a prestávala vidieť zmysel vo všetkom, čo sa okolo mňa dialo.
Ďalšiu obrovskú chybu som robila v tom, že som počúvala iných, namiesto toho, aby som počúvala seba. Moje vnútro na mňa mohlo kričať, ziapať, odohrať vo mne metalový koncert, ktorý by zobudil aj mŕtveho, ale mňa nie… Lebo Jarka povedala, že v tejto práci sa mám dobre, veď aha, celkom zarobím a mám aj dáky ten voľný čas (čo na tom, že ten voľný čas doma prerevem alebo prekukám tupo do steny, lebo môj život stráca zmysel). Jarka povedala…
Zuzka zas povedala, že môj frajer je dosť fajn, veď ma nebije, nepije, má aj robotu a je aj pekný a závidí mi ho pol dediny (čo na tom, že ma s pol dedinou aj podvádza, hlavne, že na Facebooku má „vo vzťahu“ so mnou a má peknú fasádu a auto…). Zuzka povedala…
Nerob to, nechoď tam, nehovor hento, veď čo si pomyslia ľudia…
Milí moji, veta „Čo si pomyslia ľudia“ zabila najviac ľudí na svete. Myslím tým, že zabila ich sny a chuť žiť ich život naplno, čo ich núti život nežiť, ale prežívať, len aby bolo „dobre“…
Myslím to tiež doslova. Nedávno som čítala článok o jednej instagramovej modelke, ktorej životný príbeh mal naozaj smutný koniec. Krásne mladé dievča, naoko žila dokonale, nič jej nechýbalo, bola stále usmiata… No a tá „usmiata“ baba si siahla na život.
pinterest.com
Panebože, prečo? Prečo to urobila, mala všetko… zneli komentáre na jej adresu. Nuž, možno mala „všetko“, ale v skutočnosti nemala nič, čo by ju robilo šťastnou. Pretože to, čo možno naozaj chcela, asi pre Instagram nebolo dosť dobré…
Dievčatá, ženy, toto je len príklad…
Nemusí ísť o Instagram, môže ísť o prácu, o partnera, o miesto, kde žijete… Prosím vás na kolenách, serte na to, čo povedia ľudia. Ľudia totiž vždy niečo hovoria. Keby si šla doprava, ohovoria ťa, keby si šla doľava, ohovoria ťa, keby si šla rovno, ohovoria ťa, keby si zostala stáť, ohovoria ťa… Zlatíčko, na tejto zemi je tak strašne veľa smutných ľudí, ktorí nevedia, ako byť šťastní – preto zhadzujú iných – aby mali pocit, že nie sú jediní lúzri, ktorým život preteká pomedzi prsty. A preto, vyser sa na nich!
Nie je tvojou povinnosťou páčiť sa všetkým, to sa ti aj tak nikdy nepodarí. Ži svoj život, nevysvetľuj ho. Tí správni ľudia sa pridajú sami. A časom pochopíš moje slová. Že tých správnych ľudí bude možno len pár, že ich možno zrátaš na prstoch jednej ruky, ale bude to pre teba viac než dosť. Pretože tam budú pre teba takú, aká chceš ty sama byť. A nebudú žiadať zmenu, nebudú klásť podmienky. Budú ťa totiž milovať takú, aká si.
Nečakaj príliš dlho. Zober svoj život do vlastných rúk, kým nie je neskoro. Kým ťa táto doba nevyžmýka z energie a z chuti žiť. Nezasekni sa v práci, ktorá ťa ničí, vo vzťahu, ktorý je ako bojové pole… Nezasekni sa na mieste, kde len prežívaš.
pinterest.com
Nehľadaj zmysel života v iných, v deťoch, v mužovi, v priateľoch…
Obklop sa nimi, miluj ich z celého srdca, ale nájdi si niečo, čo ti dá dôvod žiť, nech sa deje čokoľvek. Pretože deti raz odídu a nikým na tomto svete si nemôžeme byť istí.
Nerob si plány, že začneš od zajtra, od nového roku. Nie. Prosím ťa. Začni už teraz. Začni maličkosťami, ak máš strach. Napíš ten článok, pošli ten životopis, začni… ja neviem… niečo vyrábať. Začni konečne behať, chodiť na box, hocičo, čo si už dlhú dobu chcela urobiť. Daj si tetovanie, proste hocičo!
Alebo, ak na to máš odvahu, rovno tresni dverami a začni od začiatku. Možno aj v inom štáte. A možno to nebude ľahké. Možno najskôr zlyháš. Možno tvoje plány nevyjdú hneď tak, ako si si predstavovala, ale ver mi, je to len cesta k tomu, aby si to skúsila opäť a o niečo lepšie. Je to cesta k novým ľuďom, k novým obzorom a možnostiam…
Spomeň si na to, čím si chcela byť, kým si chcela byť, keď si bola mladšia a mala si plno ideálov a plánov… Si tam, kde si chcela byť?
Zlatko, prosím. Začni. Rob šialené veci, ži! A nikdy sa už neboj toho, čo povedia ľudia…
Coverphoto: Photo by Alexandra Kirr on Unsplash
