Ak by som ťa chcela nahnevať, dokázala by som to? Dokázala by som v tebe prebudiť aspoň nejaký cit? Lebo o lásku som sa pokúšala a bezúspešne… Asi by som sa už nemala pokúšať o nič.
Ak niekto nemá záujem o ten najkrajší cit, tak potom o čo má záujem? Ty však nemáš záujem o mňa…
Tam bude asi ten problém.
Veľmi by som v tebe chcela prebudiť nejaké emócie. Veď ty si človek, ktorý je plný emócií, tak prečo sa ku mne správaš takto? Tak chladne… Bez akéhokoľvek záujmu…
Dobre, v poriadku…
Pochopila som, že lásku nechceš… Odo mňa. Ale to ma nechceš v živote vôbec? Nechceš. A ja to nechápem. Teda chápem, máš ich kopec a pre mňa tam nie je miesto.
Len si neuvedomuješ, že ľudia sa časom vytratia a ostane ti len pár tých, čo za to stoja.
Ja za to nestojím teraz, tak čo očakávam? Všetky tie vety, všetky tie slová, čo sme si povedali, čo sme si vymenili… Čo to bolo? Moja chyba je, že ja nedokážem veriť tomu, že to bola len zábava, že to bola nuda. Naozaj si až taký človek. Naozaj?
Asi by som sa mala prestať toľko pýtať a hľadať nejaké odbočky…
Mala by som prijať pravdu. Lebo ako dni idú, ty pomalinky odchádzaš z mojej hlavy, odchádzaš z môjho srdca a ja som tu sama. Ako som aj vždy bola. Obklopená len tvojimi slovami. Ale slová nám došli.
Je tu len realita a naše činy, ktoré nám dokazujú, ako slová nikdy nestačili. Povedala som ti o veciach, o ktorých vedia len moji najbližší priatelia. Považovala som ťa za jedného z nich.
Ale vlastne teba to ani len nezaujímalo. Teba som nezaujímala. Teba nezaujímam. A ja sa snažím týmito slovami vtlačiť do tvojho sveta, do tvojho záujmu. Mala by som to skúsiť cez posteľ, to budem mať možno väčší úspech.
Neznášam túto dobu…
Neznášam, ako mužov upúta len polonahé telo. Chápem, že človeka musí upútať krása, aby dal niekomu možnosť. Ale potom mu musí dať ešte aj iné veci.
Niekto by mi povedal, že nie všetci sú takí. Ale neklamme si. Výzor je dôležitý pre prvé kroky, potom už je to len o tom, čo od toho človeka chceme. Ty si chcel len nahotu. Viem, že nie všetci sú takí, ale keď sa niekto mne tak blízky takto ku mne zachoval, čo mám očakávať od človeka, ktorý ma vôbec nepozná? Ani len nerozumiem, ako sa ti toto podarilo so mnou urobiť.
Snažím sa pochopiť moje myšlienky, lebo na tvojich už nezáleží…
To, čo si urobil, nepotrebuje vysvetlenie. Tvoje mlčanie to urobilo za teba. Rozbil si ten náš malý svet, čo sme mali, lebo si ho nepotreboval, lebo ti nedal, čo si v tej danej sekunde chcel, lebo nebol pre teba ten dokonalý.
Nebol to pre teba svet. Bola to pre teba taká zábavná kapitolka v živote. Ale môžem ti aspoň poďakovať, že si to nehral až tak dlho. Lebo ak by ťa to bavilo dlhšie, čo by to potom so mnou spravilo?
Zachránil si ma, aj keď práve ty si ma zhodil…
Možno ti na mne trošičku záležalo, keď si to urobil. Alebo skôr sa snažím stále nájsť v tebe niečo dobré, to robím stále. Vedel by si, keby si sa zaujímal, teda keby si chcel. Chcela by som vedieť, či si pamätáš aspoň tých pár vecí, čo o mne vieš, či si ich vypustil z hlavy hneď, ako som ti ich povedala.
Chcela by som vedieť, či som bola pre teba aspoň na sekundu dôležitá.
Chcela by som vedieť, či sa mi podarilo aspoň na sekundu prebudiť v tebe nejaký cit.
Chcela by som vedieť, či som bola aspoň trošku úspešná a dokázala v tvojom živote zanechať malú stopu, ktorá tam neostane navždy, ale zanechala tam stopu, že si na ňu občas spomenieš.
Lebo po tom by som túžila najviac…
Vyvolať v tebe nejakú emóciu. Zanechať v tebe kúsok lásky, ktorý som chcela prebudiť už dávno. Chcem ti priniesť štipku úsmevu na perách. Chcem, aby to bolo kvôli mne, pre mňa. Ale túžim po niečom, čo nemôžem dostať, tak ako nemôžem dostať teba. A tak sa tu opúšťam.
Teda opúšťam teba. Ak ťa to čo i len trošku zaujíma, ty si vo mne prebudil kopec emócií, s ktorými som pracovala, od ktorých som sa odvíjala. A z ktorých sa budovalo moje nové ja.
Lepšie ja…
Naučil si ma, že nie každý priateľ je aj tvojím priateľom.
Naučil si ma vzdať sa lásky.
Naučil si ma, ako to vyzerá, keď sa s tebou niekto len zahráva, aj keď píše tak sladko.
Tvoje slová nikdy nemali trpkú príchuť. Dodnes chutia tak kokosovo. Asi preto, že presne tak chutiť mali. Rada by som vedela, ako dlho sa budem nad tebou zamýšľať.
Rada by som vedela, ako dlho trvá tento stav. Že vlastne si nikde a pritom si stále tam. Že sú dni, kedy si na teba nespomeniem vôbec, a potom sú dni kedy ma ty zobúdzaš i uspávaš.
Nateraz to má byť takto…
Nateraz som túžila po odpovediach, ktoré viem. Nateraz som túžila sa mýliť. Nateraz som chcela, aby to bolo trošku inak. Len nateraz. na tento moment…
Lebo viac ako po tomto všetkom, túžim viac po pravde, po niečom hmatateľnom, skutočnom. A ty si mi ponúkol len hru, klamstvá a sny bez šance na realitu.
Prebudila som v tebe nejaké emócie?
Prebudila som v tebe niečo?
Vytvorila som malú jazvu?
Či to „šťastie“ si mal len ty?
Autor: Michaela
Coverphoto: unsplash.com