Dvaja ľudia a silnejúce svetlo navôkol… Spoločne vychádzajú z priestoru, v ktorom sa necítili istí, strácali sa v jeho zákutiach, avšak teraz pozorujú zmenu. Všetko je jasné, ich srdcia nevrhajú žiadne tiene, ktoré by si navzájom dokázali ublížiť. Konečne… Doteraz mali možnosť zažiť, aké to je, keď ich srdcu ubližuje jedno ďalšie. Zabúdajú na tú temnotu, pred ktorou jeden druhého zachránili. Viac ako seba vnímajú len jeden pár očí, v ktorom sa našli aj stratili. Chcú cítiť a vedieť všetko, sú hladní po emóciách a po láske, ktorou sa nevedia nabažiť.
Spoločná chôdza pripomína tanec. Tanec po hladine vody, ktorá ich nadľahčuje. Tancujú v symbióze, akoby to robili už veky. Žijú prítomnosťou, ktorá tlmí ich bolesť, čo si v sebe až doteraz niesli. Čím viac žiaria, minulosť akoby prestávala existovať. Nič iné, len tu a teraz. Nič iné, iba svetlo, ktoré hreje každú bunku ich tiel.
Prioritou je ten druhý. Chcú si navzájom jeden druhému dokázať, že za to stoja. Že sú krajší, lepší, vášnivejší a chápavejší ako ktokoľvek iný. Túžia byť konečne jedinými, nie jednými z mnohých… Aspoň v týchto v očiach, v tomto srdci. Chcú, aby ten druhý ani na sekundu nezaváhal. Nechcú bojovať s pochybnosťami, nechcú, aby sa našiel niekto, kto by ich mohol zatieniť.
unsplash.com
Dvaja ľudia a šero…
Čosi sa pohlo. Akým smerom? Zatiaľ nevedia. Iba pozorujú svet navôkol, odtŕhajú navzájom od seba zrak. Všímajú si ruch sveta, ktorý bol predtým stlmený. Teraz silnie, hrôzostrašne im znie v ušiach. Počas tanca jeden druhému stúpia na chodidlo, a to ich prinúti zastaviť sa. Kroky strácajú ladnosť, začínajú ich ťažiť pochybnosti. Len si nemo hľadia pod nohy a zisťujú, že sa viac nedokážu tak zosúladiť. Akoby nohy nepočúvali ich srdce, ktorého hlas začína slabnúť.
To, čo bolo jasné, začína strácať farby. Láska prestáva mať toľkú váhu, uvedomujú si, že jej venovali príliš veľa pozornosti. Otázke, či jej odovzdali príliš veľa, sa zatiaľ vyhýbajú. Svetlo pomaly zhasína a na miestach, kde stále ostro žiari, si musia rukou zatieniť oči. Nechcú, aby bolo také intenzívne. Chvíľami sa pýtajú sami seba, či ich očiam toľké svetlo predtým neublížilo.
Púšťajú do svojich sŕdc samotu, hoci sú stále blízko pri sebe. A tá vrhá tieň… Čoraz hustejší, už ho nemožno prekročiť ani prebiť protisvetlom. Tiene sú tam. Stali sa súčasťou ich sŕdc, ktoré predtým boli čisté a jasné. Okrem nich začínajú existovať aj iné osoby. Vidia ich čoraz jasnejšie, vnímajú čoraz častejšie. Venujú im viac pozornosti ako láske, ktorá medzi nimi vznikla.
Dvaja ľudia strácajúci sa v tme…
Tápu, pochybujú a hľadajú únik. Už netancujú, úplne zastali. Boja sa urobiť čo i len jediný krok, prestávajú vidieť, kam kráčajú. Chcú sa tejto choreografii vymaniť, príliš ich unavila. Túžia si len sadnúť a konečne lapiť dych, ktorý predtým zapožičali tomu druhému. Bola to chyba? Bola… Teraz to už vedia.
Svetlo takmer nevidieť, stráca sa v závoji temnoty. Zostali apaticky sedieť v tme vnímajúc len čiernotu. Nik sa do kože toho druhého nevžíval. Nevideli na to dôvod. Nehľadali svetlo, iba nehybne prežívali na jednom mieste – každý sám, hoci tak blízko pri sebe. Tiene sŕdc sa navzájom prekrížili a splývajú s tmou, ktorá je čoraz tmavšia. Vedia, že z nej vedie cesta späť do svetla, ale sami za ním kráčať nechcú. Museli by opäť spojiť svoje srdcia, v čom však už nevidia zmysel. Táto predstava ich neláka, skôr ich unavuje. Pochybujú o tom, či to všetko predtým bolo vlastne skutočné. To, čo si pred časom odovzdali, teraz žiadajú späť.
unsplash.com
Už si žiadne otázky nekladú…
Rezignovali. Na žiaru sŕdc, na seba, jeden na druhého. Opäť chcú byť iba tu a teraz, ale tentokrát už osamote. Nechcú sa nechať rozptyľovať žiarou toho druhého. Stratili sa v nej, príliš verili v jej krásu, ktorú si idealizovali. Už nič nie je krásne, ich zmysly sa strachom úplne otupili.
Zostali sedieť v tme pretkanej hnevom, sklamaním aj žiarlivosťou. Nedokážu ani len nenávidieť. Už nedokážu cítiť nič, pretože všetky emócie vyplytvali. Usadili sa vôkol nich a oni dúfajú, že im čoskoro uniknú. Tak veľmi veria, že ak sa raz obzrú späť, viac tam nezazrú tieň srdca, ktorý ich na čas zastavil.
Autor: Timea
Coverphoto: Photo by Kate Davies on Unsplash
