Veď to poznáš. Prídeš do veku, kedy sa začneš zaujímať „o to“ pohlavie, s ktorým si sa v detstve doťahovala a nenávidela. Hovorila si si, že ty nikdy chlapca nechceš, hnusili sa ti. Veď prečo by si chcela byť s niekým, kto ti vkuse ťahá vrkoče a berie pastelky? No jedného dňa dospeješ a začneš sa „o to“ pohlavie, ktoré si predtým neznášala, zaujímať. Zrazu sa ti začne páčiť ten hnedovlasý malý chlapec s veľkými modrými očami. S kamoškami začneš preberať každý pohľad, ktorý ste na seba hodili. Hovoríte si o každom chlapcovi, ktorý ti napísal a ktorý ťa zavolal von.
A potom prišla prvá láska. Taká, pri ktorej si ochotná obetovať čokoľvek. Ale prečo? Veď to prišlo tak nevinne, nečakane a zrazu si uvedomíš, že už ste spolu rok. Rok, počas ktorého si si myslela, že ťa miluje a obetoval by pre teba všetko tak, ako ty preňho.
pinterest.com
Ale nebolo to tak…
Tak ako si ho ty milovala celý ten čas, tak ako si vymenila stretká s kamarátkami, len aby si mohla tráviť čas s ním. Aby ste mohli tráviť celé dni v posteli s pukancami a citrónovým čajom, chodili spolu na výlety, spoločne sa smiali, občas aj plakali….
No po čase si si zložila z očí tie okuliare, ktoré ti zahmlievali všetky tie veci, ktoré si vtedy nevnímala. Alebo teda – nechcela vnímať. Áno, prvý polrok to bolo krásne ako z rozprávky. Veď predsa obaja ste boli zamilovaní. Bol tvoj prvý, no ty si bola jeho druhá. Možno preto si nevnímala, ako veľmi ti celý ten čas ubližoval.
Áno…
Možno prvý polrok bol krásny ako z rozprávky. Ale potom to prišlo. Začali prvé veľké hádky, začalo sa to pomaly, ale isto kaziť. No ty si to nevnímala. Ale on áno. On už nechcel. Ty si sa však pred ním tak ponižovala, že si ho prosila, aby sa k tebe vrátil.
Prečo? V tvojej mysli neexistoval nikto iný len on. Nedokázala si si predstaviť život bez neho. Veď ste predsa trávili každý deň spoločne. Večer v posteli, schúlení v objatí, ste si plánovali spoločnú budúcnosť. No on to nebral vážne.
Len ty…
Všetko začalo naberať rýchly spád. Chlapec si začal s tebou robiť, čo chcel. Ty si ho však stále ľúbila a všetko odpúšťala. Dokonca si mu odpustila fotku, ktorú si uvidela v jeho telefóne s babou, ako si dávajú pusu. Celý ten druhý polrok bolo jedno veľké trápenie, až si si konečne povedala dosť. Tento nie je pre mňa.
Veď predsa mám nejakú hodnotu, už sa nenechám viac ponižovať. Už sa kvôli nemu nebudem trápiť a nebudem počúvať, ako on miluje svoju bývalú a chce sa k nej vrátiť… A vieš čo? Spravila si to najlepšie, čo si mohla.
weheartit.com
Práve teraz si uvoľnila vo svojom živote miesto pre niekoho, kto si ťa naozaj zaslúži. Lenže ty si to vtedy takto necítila. Nechcela si ho už nikdy v živote vidieť. A nielen jeho. Všetci, ktorí ti prejavili svoje city, všetkých si od seba odohnala. Mala si v sebe ten pocit, že sa znova sklameš, že znova budeš len tá ďalšia. Neverila si tým slovám.
Už to bola nejaká doba, čo si bola sama. A bolo ti dobre. Nič ti v živote nechýbalo. Už si nič nečakala. Proste si si užívala a bola pozitívna zo všetkých strán. Medzitým ti pomedzi prsty prebehlo toľko chlapcov, ktorí sa snažili ťa dostať, ty si však vedela, že to bude len ďalší románik. Preto si išla životom ďalej.
No zrazu… Prišiel…
Prišiel niekto, v ten moment len ďalší chlapec, ktorý sa snaží o tvoju náklonnosť a ty si si myslela, že ťa chce len dostať a odkopnúť ako ostatní. Veď si si hovorila, že v tejto skazenej dobe už predsa nemôže existovať nikto, kto ťa bude úprimne milovať.
Nemala si žiadne požiadavky ani podmienky. Chcela si len úprimnú a pravú lásku. Nie takú ako z filmov – dokonalú a bezchybnú. Chcela si jedinečnú a originálnu. Takú, ktorá bude taká len medzi vami. A po čase, ako si tohto „ďalšieho“ len odbíjala a nebrala ho vážne, on stále dúfal, čakal a snažil sa.
Tak veľmi sa snažil, no ty si tomu nechcela veriť…
Brala si ho ako kamaráta. Ale prečo? Pretože si sa bála? Bála si sa znovu zaľúbiť? Bála si sa, že ti znovu ublíži ako on? Že budeš preňho len hračkou a on ťa po čase sklame a odíde?
Áno. Presne tohto si sa bála. Nepúšťala si si ho do svojho života. Odmietala si ho. Ale on bojoval. Stále. Nevzdával sa. Prečo ? Pretože ťa miloval. Áno, miloval. Nie však láskou, ktorá by chcela vlastniť. Bol to ten typ lásky, kedy mu zavoláš vystrašená, že si sa práve niečoho zľakla a on do piatich minút prišiel za tebou. Predstavil ťa jeho rodičom a kamarátom. Zastal sa ťa, objal ťa a utešil ťa, keď si to najviac potrebovala. Obklopoval ťa svojou pozornosťou. Len tak sa zjavil ráno medzi dvermi s raňajkami a ružou v ruke. Splnil ti všetko, čo ti videl na očiach.
Otvoril ti dvere na aute, keď si nastupovala aj vystupovala. Otváral ti vchodové dvere a trávil s tebou všetok svoj voľný čas. Nič ti nevyčítal. Nevyčítal ti, aká si a prečo si k nemu hnusná. Cez to všetko ťa pohladil a pobozkal ťa.
pinterest.com
Ty si to nechápala…
Prečo je ku mne taký dobrý? Ja ti to poviem. Pretože ťa miluje. Miluje ťa bezpodmienečne a celým svojím srdcom. A takáto by mala byť taká tá pravá láska, ako sa opisuje všade. V dobrom aj v zlom. A potom si to pochopila. Všetko.
Najskôr si si musela asi prejsť takou tou prvou láskou. Láskou, kde si dávala všetko len ty. No teraz? Teraz ste na to dvaja, už dávate do vzťahu obaja. SPOLOČNE riešite problémy, SPOLOČNE hľadáte riešenia a kompromisy. A hlavne SPOLOČNE MILUJETE.
Coverphoto: pexels.com
