Život, ktorý žijem, som si vybrala pred niekoľkými rokmi, no mením svoju vlastnú cestu každým dňom. Mením svoje myšlienky a moja duša každým dňom bojuje so svojím vlastným strachom o svoju krehkosť. Je otvorená svetu a otvorená ľuďom, ktorí nie sú vždy tými anjelmi, vďaka ktorým rastie a pevnie. Vďaka ktorým zažíva tie dychberúce momenty, ktorých je často menej, ako by sme si priali.
Tak som ti verila. Verila som v tvoju dobrotu, v tvoje srdce, dušu aj telo. Verila som tvojim očiam a pohľadu v nich. Tomu úprimnému pohľadu, ktorý hovoril môjmu srdcu: Ver mi. Bol si mojím vysneným. A ja som dovtedy nepoznala bolesť praskajúceho srdca. Tak som verila, tak som milovala, presne tak, ako sa milovať má. Z celého srdca a z celej duše. Spoznala som teba, tvoje telo a tvoje dotyky, ktorých pohyb cítim ešte aj dnes na mojom roztrasenom tele. No ty si ho vtedy upokojil. Ty si mu dal to, čo potrebovalo, a to, na čo moje srdce tak dlho čakalo.
Dal si mi lásku v každej možnej forme, v akej si mi ju len dať mohol. Zachránil si ma, ako len je možné ženu zachrániť. Vtedy, keď to najviac potrebuje. Nikdy som nepovedala milujem ťa, a predsa som milovala.
Dodnes neviem, či si miloval aj ty mňa a či ťa to, čo sa stalo – to, čo sa aj kvôli tebe stalo mne, niekedy trápilo. Či aj teba z toho bolelo srdce. Zradil si mňa, moje srdce aj moje telo. Moju dušu aj to srdce, ktoré si mal tak rád a ktorému si nikdy nemal ublížiť. Ktorému si nechcel ublížiť? Bol si prvým pre mňa, pre ženu vo všetkom, v čom je možné byť prvým ako muž.
Si prvý, ktorému ani dnes nenapíšem správu a nespýtam sa ťa, ako sa máš. Aj keď by to tak malo byť. Veď my na seba nikdy skutočne nezabudneme. Vždy budeš niekde hlboko v mojich myšlienkach a pripomínať mi, kým som. Kým som dnes vďaka tvojej chybe a zrade, ktorá bola tvojou poslednou.
No zvládla som to. Dnes to už beriem inak. Nám ženám sa to niekedy proste deje. Všetky tie podlé veci, zrady a pády. Všetky tie ženské zlámané srdcia je počuť na celom svete a čo robíme my? Čo sa stalo zo mňa? Kým som dnes?
Som žena, ktorá keď si splní jeden sen, naloží na seba ešte väčší a skúša si ho splniť. Skúšam, koľko vládzem, skúšam všetko, čo by som možno bez teba neskúšala. Veď som bývala taká spokojná, taká nezlomená a taká šťastná. Veď som myslela, že ty si môj začiatok aj koniec. Že s tebou budem do konca života a pôjdem, kamkoľvek budeš ty potrebovať.
Milovala som tak silno, ako každé ženské srdce dokáže milovať muža, ktorému verí. Ty si bol mojou zmenou. A to, že sme spolu zažili to všetko – to, kvôli čomu som sa bála vyjsť na ulicu, to ma zmenilo. To ma zlomilo. To mi ukázalo, aký dokáže byť krutý jeden človek. Ako jedna zrada dokáže zmeniť jednu osobu na celý život.
No v neposlednom rade, aká tá zmena dokáže byť prospešná.
Ako tá lekcia dokáže nejeden ženský svet zmeniť na svet, ktorý sa naučíme milovať hlavne my. Svet, ktorý je o nás. O našich snoch a o tom, čo chceme my. O tom, aké dokážeme byť silné a statočné. Ako sa nevzdávame samých seba.
Viem, že budúcnosť je občas strašidelná, no viem, že každá z nás nakoniec nájde svoju cestu. Tú svoju vysnenú. Po tých všetkých pádoch sa jej budeme vždy držať a nepustíme ju. Nepustíme seba a nikdy neprestaneme úplne veriť.
Coverphoto: pexels.com