Lepší hrozný koniec ako hrôza bez konca…

Nebudem ťa presviedčať, aby si ho nechala odísť, prázdnymi frázami. Vysvetlím ti, prečo si to myslím naozaj. Že ti bude bez neho lepšie ti možno povedali už mnohí, ktorým na tebe záleží. Ale na to, že je to tak naozaj, musíš prísť sama. Možno si to tušila odkedy ste sa začali hádať. Alebo zakaždým, keď si preňho trpela.

Ten slabý nesmelý hlások v tvojej duši ti šepkal, že by možno bolo lepšie, keby z tvojho života odišiel.  No nedovolila si, aby hlások zosilnel. Nedovolila si, aby ťa presvedčil. Možno aj preto, že si vedela, že má pravdu.

pinterest.com

Nechať niekoho odísť v podstate nie je ťažké. Najťažšie je potom nechcieť, aby sa vrátil.

A uplynie veľa času. Nič nezaplní prázdnotu po vytrhnutom srdci len tak. Dlho sa nedokážeš z ničoho tešiť. Dlho žiadna z tvojich myšlienok neodbočí od neho, až sa bojíš, že sa to niky neskončí. Bolesť skutočne mení ľudí. Aj z tých najsilnejších urobí trosky. Bolesť zo straty milovaného človeka je najťažšia v tom, že kým ten druhý žije, ty nedokážeš zabrániť kvapkám nádeje, aby sa nerozpínali v tvojom srdci. Želáš si ostať tam, kde si o svoje šťastie prišla a dúfaš, že sa tam raz vráti aj ten, kto ti ho vzal.

A keď to už vzdávaš a si pripravená pohnúť sa ďalej, ničia ťa spomienky. A tie majú neobmedzenú moc. A tak neustále veríš, že keby ste sa znova stretli a porozprávali, možno by bolo tentoraz všetko inak.  Ale znova len klameš samu seba lebo vieš, že minulosť sa nedá vrátiť. Toto nikdy nebola rozprávka so šťastným koncom. Možno pre teba to bola láska, ktorú si hľadala a potrebovala, ale na lásku treba dvoch.

Keď ti ublíži tak veľmi, že sa tvoje srdce v okamihu rozsype na milión kúskov, no napriek  tomu pri ňom ostávaš, niečo nie je v poriadku.

Zamysli sa nad tým, či ti dal viac lásky alebo viac bolesti. Premýšľaj, či si skutočne šťastná. Či ťa ešte baví odpúšťať. A potajomky v duchu si zakaždým želať, nech sa to už skončí. Naozaj si nezaslúžiš človeka, ktorý ti nebude ubližovať?

pinterest.com

Skús si predstaviť život bez neustálej bolesti. Bez sĺz a nekonečného smútku nad každým klamstvom. Nechávaš ho, aby ťa trápil, ale, myslíš trochu aj na seba? Vidíš tú osobu, ktorou si sa pri ňom stala? Tou bez slobodnej vôle, čo je schopná odpustiť čokoľvek. Tou, ktorej srdce už nepočíta jazvy. Takýto chceš celý svoj život?

Viem, že ho miluješ. Ale ani láska neospravedlňuje všetko. Neznamená to, že musíš dovoliť, aby ti ktokoľvek ubližoval. Spôsobiť druhému bolesť nie je cieľom lásky.

Jedného dňa otvoríš oči. Príde deň, v ktorý si nikdy nedúfala. Tvoje srdce sa zahojí a ty konečne pochopíš, že bez neho ti je lepšie. A napokon zistíš, že už nechceš, aby sa vrátil. Budeš rada, že už je koniec. A to bude deň, kedy vyhráš sama nad sebou.

Zrazu si budeš istá, že si sa z najhoršieho dostala a že si pripravená na nový život a možno aj novú lásku.

OSTATNÍ PRÁVE ČÍTAJÚ
Prečo sme nemohli byť spolu?

coverphoto: pexels.com

Naša nová kniha o ženskom svete je už dostupná priamo TU.

Facebook komentáre