Nerozumela som tomu, ako niekto môže označiť svoj problémový vzťah ako komplikovaný. Vždy som si vravela, že tí ľudia nie sú ešte zrelí na to, aby dokázali čeliť partnerstvu. Myslela som si, že každý problém sa dá vyriešiť a zo všetkého možno nájsť nejaké východisko. A ak nie, tak potom nejde o vzťah, ktorý by mal trvať večne. Ale o niečo neskôr som stretla teba…
A tým sa všetky moje predstavy o živote a vzťahoch zničili. Naučil si ma, že komplikované môže byť úplne všetko a že poriadok v citoch nie je samozrejmosťou. Spadla som do toho tak rýchlo, že som si to ani neuvedomila. Len som raz precitla a zistila som, že neviem, ako sa mám dostať von.
Nič už viac nebolo ľahké, všetko si žiadalo námahu.
pinterest.com
Každý rozhovor, každá chvíľa s tebou. Všetko ma ničilo a zároveň ma ničili aj okamihy bez teba. Zacyklila som sa vo víre otázok, zlých pocitov a zúfalstva vediac, že raz sa to síce skončí, ale ten koniec šťastný nebude.
Kým som sa tým zmierila, prešiel poriadne dlhý čas. Musela som pripustiť, že ďalšie dni už budú bez teba, a to ma privádzalo šialenstva. Takisto som však vedela, že ak tento krok neurobím, medzi nami sa nič nezlepší.
Sme jednoducho tak odlišní, tak tvrdohlaví a tak zamilovaní, že tá láska je proste odsúdená na zánik. Ak by som zostala a ďalej za nás bojovala, bola by to le strata času a síl. Musela som… Skutočne som si musela pripustiť, že takto to už ďalej nepôjde.
Zmierila som sa s tým, že jediné navždy, ktoré odznelo v našom vzťahu, je tak definitívne.
Navždy v našom prípade neznamená až do smrti, jeden po boku toho druhého, v dobrom aj v zlom. Naše navždy je poriadne bolestivé a dúfam, že sa raz z toho dostaneme. Znamená nový začiatok a tiež aj úplný koniec.
Zmierila som s tým, že navždy nie zakaždým znamená niečo pozitívne. Nemusí to byť len sľub, ktorý je vyslovený s láskou v očiach. My dvaja sme si to navždy už povedali. No jeho význam bolí… Znamenalo, že už budeme navždy bez seba, že každý budeme žiť zvlášť a dúfať, že nás tie spomienky niekedy prestanú bolieť.
weheartit.com
Občas sa zamýšľam nad tým, prečo je možné, že sa zamilujeme do osoby, ktorá k nám jednoducho nepatrí. Namiesto toho, aby by sme si podvedome všímali len ľudí, ktorí sú pre nás tými pravými, častejšie narazíme na niekoho, s kým sa láska mení na utrpenie. Učíme sa, aké to je, keď nemôžeme mať to, čo chceme, a prichádzame na to, že občas niektorých ľudí musíme z nášho života pustiť, inak sa náš život zmení na peklo.
Láska, ktorá bolí, nás učí pokore.
Dá nám pocítiť, že nie vždy je možné vzoprieť sa osudu a ísť si tvrdohlavo za tým, čo chceme. Občas nás naučí, že musíme skloniť hlavu a cez slzy prijať to, čo nám bolo nadelené.
V tomto prípade je to bolesť a prekonanie túžby po človeku, ktorého tak veľmi chceme, no nemôžeme ho považovať za súčasť nášho života. Je to jednoducho len niekto, kto nás má naučiť, že láska bolí a my s tým neurobíme nič. Možno je to príprava na ďalšie vzťahy, možno na roky osamote… No tak či onak nás to má vnútorne niekam posunúť. Aspoň ja v to dúfam…
Autor: Bea V.
Coverphoto: Photo by Edward Cisneros on Unsplash
