Bolo by to o inom? Myslím… Keby sme znova spolu. A keby som ti dala opäť šancu. Vlastne nám. Nechcem ťa zo všetkého viniť. Priznávam, že mám tiež na tom svoj podiel. Lenže naozaj si myslíš, že by to bolo lepšie? Tak veľmi by si to chcel skúsiť znova. No, môj milý, ja sa už bojím.
Bojím sa znova začínať niečo, kvôli čomu som bola mimo dlhé mesiace. Kvôli čomu som bola zmätená, zranená a nevedela som, kedy to celé pominie. Bojím sa ísť do niečoho, o čom viem, že ma v poslednej dobe aj tak nerobilo šťastnou ako na začiatku. A najmä sa bojím toho, že by som do toho znova spadla. Spadla by som do toho ako predtým a znova by si si so mnou robil to, čo by sa ti zachcelo.
pinterest.com
A ja by som sa nehnevala, pretože by som bola jednoducho šťastná, že s tebou môžem byť. Bola by som šťastná tak, ako som bola vtedy. Ale otázka znie: ,,Dokedy?” Dokým by si znova nezačal robiť tie isté chyby, ktoré sa nedali prehliadať? Dokým by si zasa nezačal riešiť aj iné ženy? Dokým by som ti tolerovala tvoju ľahostajnosť voči mne?
Vždy si sa nahneval, keď som to začala riešiť. Vravel si, že robím z komára somára. Že som paranoidná a vidím problémy tam, kde nie sú. Pre teba som bola skrátka asi iba obyčajná hysterka, ktorá si hľadá dôvody na hádky. Vieš, celkom to bolelo. Bolo jedno, že si spravil chybu ty, najhoršie som z toho vyšla napokon aj tak ja.
Pretože priznať si chybu bola tvoja najväčšia slabosť.
To ma však až tak nemrzelo. Ja som ti to odpustila. Vždy a stále. Najviac ma mrzelo a ranilo to, keď som chcela riešiť problémy, ktoré som síce v našom vzťahu nevidela, no mala som z nich zlý pocit. Mala som pocit, že tvoje city ku mne akosi prestávajú existovať. Mala som pocit, že už nie som pre teba tá, ktorú si prednedávnom ľúbil.
Tvoja odpoveď mi nikdy nepomohla. Nikdy si mi nedal istotu, ktorú som tak veľmi potrebovala. Odmietol si to riešiť. Pretože ty vraj nebudeš riešiť hlúposti. Tak toto bola pre teba hlúposť? Moje pocity a strach? O čom to potom celé je? S kým som potom mala riešiť tieto “banality”, ako si to ty nazýval, keď nie s tebou? Namiesto toho, aby som ťa po tom všetkom bez mihnutia oka poslala preč, som stále zotrvávala. S tebou. S nami.
pinterest.com
Pretože som ťa ľúbila. No ty si nebol ochotný venovať mi pozornosť a riešiť so mnou “banality a hlúposti”. Náš vzťah visel na vlásku, ktorý som držala pevne v rukách ja sama. Bála som sa ho pustiť a bála som sa prísť o teba.
Nastala situácia, kedy som si uvedomila, že náš vzťah a bytie s tebou je len zvyk. Bála som sa zmeny a bála som sa robiť veci, na ktoré som zvyknutá nebola. Avšak moja nebadateľná a posledná sebaúcta mi nedovolila naďalej držať ten malý vlások s naším vzťahom. Pustila som ho. V ten moment, kedy som očakávala obrovskú ranu, vo mne nastal neuveriteľný pokoj. Všetok ten neriadený chaos stíchol. Vtedy som vedela, že som urobila najlepšie rozhodnutie za celý môj život.
Naučila som sa žiť bez teba. Dlho. A ty si len tak znova prídeš a žiadaš o ďalšiu šancu? A pýtaš sa, prečo to nie je možné? Pretože hoci som vtedy mala silu to celé vydržať, tentokrát sa bojím, že by som tú silu už nenašla. Svoju šancu a príležitosť si mal. Mal si ich niekoľko. Ani jednu si poriadne nevyužil.
Tak ma nechaj ísť ďalej a nechaj ma dať tú šancu niekomu, kto sa s ňou snáď vysporiada lepšie ako ty.
