Sedíš v tichu svojej izby, s hlavou v dlaniach a slzami v očiach. Dovolíš depresií, aby ťa objala a pohltila do svojej temnoty tak ako už toľko krát pred tým. Cítiš beznádej, zúfalstvo, hnev. A ešte niečo. Vinu. Je to pocit, ktorý už poznáš veľmi dobre. Aj keď všetky ostatné pocity na chvíľku odznejú, pocit viny ostane a ničí tvoju dušu.
A tak všetky veci, ktoré si preňho urobila, ktoré si urobila z lásky, teraz nazývaš chybami a po tisíci krát ich oplačeš. Áno, pre túto lásku si toho urobila veľa. Ale máš pocit, že to nestačilo. Máš pocit, že si mohla urobiť ešte niečo, aby si ho zastavila. Začneš si vyčítať každú scénu, každú hlúposť, každú facku, ktorú si mu dala. A obviňuješ sa z toho, že si ho stratila.
Zlatko, ty si ho nestratila. To on nechal odísť teba.
On sa rozhodol ostať na mieste. No ty máš šancu ísť ďalej.
A teraz ma počúvaj… ale najskôr si utri slzy a vstaň! Nechcem ťa vidieť smutnú. Nechcem, aby si si niečo vyčítala! Lebo viem, že ty si urobila všetko, čo si mohla. Dokonca si urobila oveľa viac. Dala si mu toľko lásky, koľko mu už žiadna iná nikdy nedá. Dala si mu nie len svoje srdce, ale aj svoju dušu. Obetovala si pre vás svoj svet, svoj vlastný súkromný svet, kam si vpustila len a len jeho. Bola si pri ňom a držala si ho za ruku vždy, keď to potreboval. Tešila si sa spolu s ním, aj si s ním smútila. Venovala si mu každú svoju myšlienku. Všetko, čo si urobila, si urobila pre neho. Viem to! Tak mi nehovor, že to nestačilo.
A zlatko, odpusti si…
Viem, že to nie je vždy ľahké. Najťažšie je odpustiť sebe samej. Ale ty si zaslúžiš nový život. Urob to pre seba. Daruj svojej duši pokoj, daruj zlomenému srdcu nádej na vyliečenie. Ty nemôžeš za to, ako to skončilo. Nie je to tvoja vina, že sa napriek tomu všetkému rozhodol odísť. Nemáš si čo vyčítať. Áno, spravila si tiež zopár chýb, ale sme predsa ľudia a všetci robíme chyby. Ver mi, že v momente, kedy od teba odišiel urobil jednu zo svojich najhorších chýb práve on. Nechaj ho, nech sa so svojimi výčitkami potom zmieri sám.
Človek, ktorý ťa napriek všetkej tvojej láske nechal odísť, si nezaslúži viac tvoju pozornosť.
Odpustenie prináša oslobodenie. Nádej. Voľnosť. Novú šancu. Odpustenie neznamená zabudnutie, ale je často tým najlepším, čo pre seba môžeme urobiť. Nesvedčí o ignorácií, ale o vnútornej sile, lebo odpúšťať vedia len tí najsilnejší. Tí, ktorý si vážia samých seba.
Odpustenie znamená prestať sa trápiť chybami iných. Aj svojimi vlastnými.
Keď dokážeš odpustiť sebe, dokážeš odpustiť aj najhoršiemu nepriateľovi. Pamätaj, že samotná nenávisť ešte nikdy neublížila nikomu inému, okrem toho, kto ju cítil. Pretože nenávisť je hnev bezmocných. Ale ty si silnejšia, ako si myslíš. Odpusti aj jemu. Aspoň to skús, aj keď sa to nepodarí hneď. Odpusti tiež ľuďom, ktorí bez zjavného dôvodu odišli z tvojho života, tým, ktorí ťa sklamali a rozplakali. Odpusti kamarátke, ktorá si našla priateľa a zanedbávala ťa.
Odpusti chlapcovi, ktorý ti sľúbil lásku, no dal ti len bolesť. Neurobíš to preňho, ale pre seba.
Zmier sa so svojím srdcom, odpusť mu, že si vybralo práve jeho.
Dovoľ si byť pre seba dôležitá. Dovoľ si chcieť pre seba to najlepšie. Chci od života viac. Maj na seba vyššie nároky. Zaslúžiš si všetko, čo chceš. A nikdy o sebe nepochybuj. Aj keď prídu chyby, o ktorých si najskôr myslíš, že si ich nikdy neodpustíš, nedrž ich. Daj im odpustenie a nechaj ich v minulosti.
Neboj sa požiadať o odpustenie, ak si myslíš, že si niekomu ublížila. Ak ti neodpustí, bude sa trápiť ten človek, nie ty.
Schopnosť odpúšťať je výsadou silných osobností. A ty si úžasná, krásna a inteligentná žena, preto si zaslúžiš vo svojom živote svetlo namiesto tmy, úsmev namiesto sĺz a šťastie namiesto smútku. Počuješ, nechcem, aby si mala viac slzy v očiach. Zlatko, úsmev ti svedčí oveľa viac!
Nechcem však, aby tvoje odpustenie bolo iba slovom. Chcem to počuť! Tak vstaň a krič, krič nech ťa svet počuje, nech ťa počuje hnev a pocit viny v tvojom srdci, krič, že odpúšťaš! Krič, že sa oslobodzuješ, že znova rozsvecuješ svoje svetlo a že je tvoje srdce naplnené láskou! Daj vedieť všetkým, čo ti ublížili, že im odpúšťaš. Stačí iba obyčajná správa ,,Odpúšťam ti.” a ver mi, že ich to poriadne prekvapí. A ak sa z vás aj nestanú priatelia, už ťa nebude nič držať v minulosti.
Urobila si to? Odpustila si si?
Niečo pre teba mám. Pozri, je to tvoja kniha života. Vidíš, čo nasleduje? Čisté, nepopísané stránky, ktoré čakajú na tvoje nové zážitky plné smiechu. Už žiadne slzy, žiadne výčitky. Nadýchni sa, lebo tvoja duša môže znova slobodne dýchať.
A vitaj na novej kapitole…
